Ako sa správne hádať  – časť 2.

Vypočujte si túto epizódu – pokračovanie epizódy „Ako sa správne hádať“, druhú časť, ak vás zaujíma, kedy je hádka prospešná. Aký je rozdiel medzi konštruktívnym a deštruktívnym konfliktom a či je vždy najlepšie mlčať alebo radšej ísť do konfliktu.  

Rozhovor vedie producentka  Mgr. Jana Kľuková a jej hosťom je klinická psychologička a psychoterapeutka Zuzana Podkonická, MS. 

ZUZANA PODKONICKÁ, MS

Zuzana je zakladateľkou spoločnosti a garant programu Employee Assistance (EAP). Je klinická psychologička a psychoterapeutka v Gestalt modalite. Má bohaté a jedinečné skúsenosti zo svojho štúdia a klinickej praxe v Spojených štátoch amerických, ako aj na Slovensku. Dlhodobo pracuje vo firemnom prostredí ako konzultantka, trénerka soft skills a podieľala sa na príprave a realizácií mnohých rozvojových programov pre zamestnancov a manažment rôznych spoločností.

 

AKO SA SPRÁVNE HÁDAŤ 2

Počúvate podcast o duševnom zdraví – Je mi dobre.

Ja sa volám Saša Petrášová a rozprávať sa so mnou bude Zuzana Podkonická, klinická psychologička a psychoterapeutka zo spoločnosti Enef consulting. Dnes sa vrátime k téme, ktorá je – ako sa zdá – nevyčerpateľná, a to sú hádky. Venovali sme sa jej už v jednej z prechádzajúcich epizód, ale niektoré veci zostali nedopovedané.

V prvej časti podcastu, sme sa bavili o tom, že hádky sa delia na deštruktívne a konštruktívne. Pri deštruktívnych sa zvyšuje hnev a frustrácia, tak tie dajme bokom a poďme sa baviť o tých konštruktívnych, ktoré vedú k pochopeniu situácie a riešeniu.

 

Prečo sa vlastne mnohí bojíme ísť do konfliktu, keď na jeho konci by malo byť pochopenie a pozitívny posun? Prečo vnímame hádku ako niečo negatívne?

Konflikt znamená konfrontáciu vlastných hodnôt, potrieb, názorov a zároveň to môžeme vnímať aj ako ohrozenie vzťahu. Sme vzťahové bytosti a pre väčšinu z nás je dôležité niekam patriť, mať okolo seba sociálne zázemie. V konfliktnej situácii, či už zvládnutej alebo nezvládnutej môžeme stratiť vzťah alebo stratiť vlastnú tvár, čo je tiež veľmi náročné. Postoj a základné reakcie v konfliktoch alebo vypätých situáciách sa nám tvorí od malička v rodine. Napr. Ak v rodine boli časté hádky a znamenalo to potom napr. emočnú izoláciu od rodiča alebo naopak emočnú záplavu od rodiča(vidíme mamu plakať), ktoré sme ako malý riešili tým, že sme sa snažili utešovať maminu a chceli sme jej pomôcťj, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa v dospelosti budem konfliktom vyhýbať, prípadne dávať svoje potreby do úzadia, aby bol kľud. Naopak, ak sa v rodine rozdielne názory diskutovali, tolerovali a podporovalo sa vyjadrenie vlastných názorov, potrieb a presvedčení, tak sme v konflikte vo väčšej pohode. Závisí to samozrejme aj od našej genetickej výbavy a iných zážitkov v živote.

Čo sa s človekom vlastne deje, keď je v konflikte?

Ak vnímam konflikt alebo teda rozdielnosť v názoroch ako nebezpečenstvo, tak fyziologicky reagujem tromi známymi spôsobmi. Zamrznutie, útok alebo útek. Toto potom ovplyvňuje môj komunikačný štýl  (agresívny, pasívny, manipulatívny)a aj proces myslenia. V nebezpečenstve vidíme veci tunelovo, ideme len za jedným cieľom a to je záchrana teda vyhrať boj alebo utiecť.

Ak konflikt začneme vnímať ako niečo viac prirodzené, prípadne sa vždy keď sa do takej situácie dostaneme najprv zastavíme a dáme priestor na ukľudnenie našej automatickej fyziologickej reakcie, tak začneme vnímať celú situáciu komplexnejšie a racionálnejšie. Nebudem jednať len automaticky, ale z rozvahou.  

Ako sa oslobodiť od toho, že na hádku reagujem podráždene alebo dokonca agresívne? Ako obrátiť hádku v konštruktívnu?

Základom je uvedomiť si, že to tak mám. Akonáhle sa už dostávam do hádky, tak reagujem negatívne. Vtedy je fajn ešte predtým než do hádky pôjdem si povedať, čo je vlastne mojím záujmom, čo by som chcela z rozhovoru získať a tiež sa pozriem na toho druhého, a skúsim sa vžiť a pochopiť aj druhú stranu. Ak sa stane, že sa proste rýchlo nahneváme a možno sa hneváme často, je dobre sa pozrieť na tento hnev mimo hádky. Keď sa nám to stane, tak predtým než si začneme presadzovať svoje sa treba takpovediac schladiť. Či už tým, že sa zopár krát nadýchneme alebo odídeme zo situácie, ideme na vzduch . Platí, že s horúcou hlavou nič nevyriešime, môže to byť len deštruktívne.

V kontexte nedorozumení alebo konfliktov sa často hovorí o asertívnom správaní. Nie som si istá, či my laici toto slovo používame v správnom význame. Mohli by sme si ho, prosím, ešte raz vysvetliť?

… Asertívne správanie a asertívna komunikácia znamená, že si vyjadrujem za svoj názor, potreby, presvedčenia a komunikujem ich s rešpektom. Byť asertívny znamená stáť si za svojimi právami bez toho, aby sme ponižovali druhého. Asertívny človek vie, čo chce a akým spôsobom to bude robiť, je aktívny a vyhýba sa agresii a manipulácii. Vie načúvať, vie si priznať chybu a vie pristúpiť na kompromisy. Je vyrovnaný, konštruktívny, ide mu viac o spoluprácu, než o víťazstvo. Ak si asertívna vieš:

Vyjadrovať svoje pocity

Počúvať a neskákať do reči

Požiadať druhých o láskavosť

Úprimne pochváliť

Povedať jasne NIE, keď si to myslíš

Vyjadriť svoj hnev bez vybuchovania

Prijať kritiku bez odvety

Aké máš pre poslucháčov praktické tipy, ako zvládnuť hádku viac-menej v pohode? Funguje napríklad staré-známe „rátaj do 10“, kým odpovieš?

… Keď rátame, že sa obidve strany ukľudnia a chcú nájsť riešenie, najlepšie je popísať si problém, definovať situáciu napr. sa hádate o tom, že ste sa dohodli, že príde partner v nejakom čase a on to nestihne….ak sa to stane viac krát a partnerka kvôli tomu nestihne svoj program ta úloha je , že potrebujeme vyriešiť situácie, keď partner musí dodržať z nejakého dôvodu čas…..ďalší krok je, že si každý vyjadrí svoje potreby v danej situácií napr. partner povie, že to je pre neho skoro a keď je šéf v práci tak sa nevie vždy uvoľniť a je mu to blbé tak sa ani neozve a partnerka povie, že potrebuje jeden večer pre seba, aby niekto strážil deti a že sa cíti nerešpektovaná….a následne sa hľadá racionálne riešenie…Používame pritom aktívne počúvanie, opakujeme, čo povedal ten druhý, sme zvedaví na to, čo nám chce povedať, čo potrebuje, ako by sme to mohli zladiť, ďalej asertívny dialóg je veľmi zdravá komunikačná technika, ktorý má tri časti…popíšem situáciu, ktorá mi vadí, poviem ako sa cítim a požiadam ako by to mne vyhovovalo…neznamená, že druhá strana mi vyhovie, ale ju neurazím a ani ničím nenapadnem….je toho veľmi veľa, čo sa viem naučiť, aby som konflikt zvládala lepšie…treba vždy začať od seba, poznať svoje spúšťače a potreby…a tiež sa naučiť vhodne komunikovať, aj keď emočno ešte nemáte zvládnuté…

Kedy možno hádku považovať za uzavretú/ukončenú? žiada si to nejaký „rituál“ alebo slovné potvrdenie, že to obidve strany vnímajú rovnako?

… Toto veľmi závisí od typu osobnosti, pre niekoho je ukončená, keď sú všetky strany vypočuté, a je o účastníkov emočne postarané, pre iného keď je nájdené vhodné racionálne riešenie a niekto potrebuje aj aj 🙂

Časté reakcie pri hádke sú také, ako pri stretnutí s nebezpečenstvom, teda freeze / zamrzla som, neviem, čo povedať; fight / najlepšie obrana je útok, takže hneď vyťahujem zbrane najväčšieho kalibru; alebo flight / teda útek, nediskutujem, mením tému. Ak si to teda na záver chceme zhrnúť, ako sa správne hádať tak, aby to viedlo ku zmieru a riešeniu konfliktu alebo problému?

V skratke to bude znieť jednoducho, ale aby sa nám to darilo, je to často veľa práce.

V prvom rade sa musíme poznať, vedieť, v ktorých situáciách je ťažké si udržať chladnú hlavu a pracovať na tom aby sme im porozumeli, či už samy alebo s terapeutom. Ďalej je dôležité vedieť, čo mi funguje keď stratím chladnú hlavu. Naučiť sa používať rôzne stratégie.

Aby sme konflikt zvládli je Ďalej dôležitý náš postoj k nemu a k druhej strane. Postoj ja som OK ty si OK je základom úspešného riešenia. Vedieť si urobiť odstup a pozrieť sa na situáciu ako na problém, ku ktorému je treba nájsť riešenie.

Ďalším dôležitým prvkom je komunikácia a hlavne počúvanie druhej strany.

rady a teším sa nabudúce.