Dobrý deň, počúvate ďalšiu epizódu podcastu o duševnom zdraví JE MI DOBRE, vítam opäť Zuzanu Podkonickú. Zuzana je klinická psychologička a terapeutka s dlhoročnou praxou a dnes budeme hovoriť o tom, ako sa správne hádať. Ahoj, Zuzi.

Najskôr si povedzme, môže byť hádka dobrá vec?

Hneď tak zhurta. Nie len dobrá ale aj nevyhnutná k tomu, aby naše vzťahy mohli fungovať. Pod hádkou sa dajú ale predstaviť rôzne scenáre a preto treba rozlíšiť deštruktívnu hádku, kde sa zvyšujú negatívne emócie ako hnev a frustrácia a konštruktívnu hádku, kedy naopak príde k vzájomnému pochopeniu a nájdeniu riešenia a uvoľneniu negatívnych emócií.

Môžeme rozlišovať medzi malým nedorozumením a konfliktom? Každý konflikt je nedorozumenie, ale nie každé nedorozumenie musí byť konflikt, je to tak?

Je mnoho definícii konfliktu, tie modernejšie hovoria o konflikte ako o niečom prirodzenom, čo vzniká pri interakcii ľudí, ktorí majú rozličné alebo protichodné buď názory, hodnoty, ciele alebo potreby. Konflikt je vlastne výsledkom nedorozumenia vyplývajúceho z iných názorov, potrieb atď. Čím väčšie nedorozumenie, tým väčší konflikt. Napr. susedský konflikt, keď susedia nad nami hrajú na hudobný nástroj, keď by si už chcela spať, tu sú rôzne potreby…oni potrebujú trénovať, možno majú nejaký koncert a ty už chceš oddychovať…ideš ich poprosiť nech prestanú hrať a oni Ti síce povedia, že prestanú, ale prídeš naspäť do bytu a počuješ to zase aj keď tichšie. Ak máš vysokú hodnotu rešpektu a integrity, tak sa konflikt vystupňuje….Menšie nedorozumenie a menší konflikt môže byť aj to, že zle pochopím niekoho kompliment, lebo ho povie nešikovne alebo sa niečoho v nás dotkne…nemyslí to tak, ale stane sa…

Ako ustrážiť menšie nedorozumenie, aby neprerástlo do niečoho väčšieho? Ako môžem správnym spôsobom dať najavo svoju nespokojnosť?

Tu je dôležité uvedomovanie. Uvedomiť si a vedieť o tom, že sa ma niečo dotklo a zároveň sa snažiť porozumieť jednak sebe ale aj tomu druhému…toto znamená aj to, že sa nemôžeme nechať uniesť naším negatívnym emóciám napr. hnevu, frustrácií v danej situácií. Pri predchádzajúcom príklade, keď nám niekto povie niečo, čo sa nás dotkne, tak mu hneď neodvrkneme urážku z hnevu naspäť, ale zručnosťou je, si uvedomiť, že teraz na niečo trafil, ak som s tým v pohode, tak povedať, čo Vám jeho komentár/kompliment spôsobil a čo by ste od neho potrebovali…keď mi také(takto) niečo povieš, hnevá ma to, prosím nedávaj mi takéto komplimenty? Pomenujete situáciu a svoje prežívanie v nej a aj dáte najavo, čo by ste potrebovali ďalej. Ak ide o konflikt kde si medzi sebou navzájom vymieňate názory napr. o tom ako ukladať veci do chladničky, tak je dôležité si vypočuť a porozumieť druhej strane. Aktívne počúvanie je kľúčom pri konštruktívnej hádke.

Na druhej strane, ako sa môžem brániť? Obzvlášť, ak ma chce niekto iný zatiahnuť do konfliktu?

Konflikt je negatívny, len keď potrebujem druhú stranu za každú cenu presvedčiť o svojej pravde prípadne im dokázať, že sa mýlia. Je Ok mať svoj názor, stáť si za ním a zároveň dať druhému priestor na jeho. Ak  potrebujem prísť k dohode je najlepšie zisťovať a nájsť obojstranne výhodnú dohodu, buď kompromis, kde každá strana trochu ustúpi alebo konsenzus, kde sa vymyslí úplne nové riešenie.

Do toho ako riešime konflikt vstupuje veľa faktorov od typu osobnosti, cez naše hodnoty, komunikáciu.

Ak už som sa ocitla v hádke alebo konflikte a nemôžem to zobrať späť – čo teraz? Na čo si mám dávať pozor, verbálne aj neverbálne, čo by mohlo situáciu zbytočne zhoršiť?

Existujú tzv. Štyria jazdci apokalypsy, ktorí reprezentujú správanie, ktoré môže vyhrotiť konflikt a zničiť vzťahy. A to je kritika (odsudzovanie a nesúhlas s osobou nie správaním)“si neschopný…, ospravedlňovanie svojho správania alebo obviňovanie druhých za svoje nevhodné správania, pohŕdanie (dávať najavo, že sme nadradení, používanie sarkastického tónu), a posledný je stiahnutie sa z diskusie (tichá domácnosť, emocionálne stiahnutie sa)

Mala by som rozlišovať, s kým a kde „sa hádam“? Je to iné doma a iné v práci?

Konštruktívnu hádku môžem mať rovnako doma ako v práci. V práci je možné, pre väčší komfort a bezpečie, že neodhalím niektoré informácie, ktoré nie sú vhodné alebo nie sú pre mňa komfortné.

Hovorí sa, že „Múdrejší ustúpi“. Je to od nás vždy rozumné – ustúpiť druhým? Na druhej strane, často naschvál neustúpime, lebo sa obávame, že budeme vyzerať ako slaboši.

Je niekoľko štýlov akými môžeme pristupovať ku konfrontácii. Pasívny, agresívny, asertívny a manipulatívny. Pre každú situáciu je vhodný iný štýl, ale najčastejšie je správny asertívny, kedy sa postavím za seba a zároveň neubližujem a vnímam druhého. Vždy ustúpiť znamená byť vždy pasívny a nedosiahnuť to, čo potrebujem. Je tiež dôležité poznať svoje hranice a potreby a vedieť, kedy je ešte pre mňa ok ustúpiť a kedy už nie.

Ako správne zakončiť konflikt, bez ohľadu na to, kto ho vyvolal? Niekto dokonca tvrdí, že druhej strane vždy treba nechať veľkodušných cca 30% na „dôstojný ústup“.

Tu zase hovoríme o konflikte, ktorý je deštruktívny. Pri konštruktívnej hádke to nie je o tom kto z koho, ale o tom, že mám záujem, aj o toho druhého, vidím, že niečo nie je OK, tak sa snažím zistiť čo sa dá robiť inak. Ak je taký prístup z obidvoch strán, väčšinou sa posunieme ďalej a aj v partnerskom vzťahu aj v práci je nám lepšie. Ak je to hodnotový konflikt je to ťažšie, to vyžaduje vyššiu mieru tolerancie k inakosti.

Sú ľudia, ktorí tak veľmi nemajú radi hádky, že sa nevedia ubrániť, ani keď sú v práve. Doslova sú paralyzovaní. Čo by si im poradila?

Pocit, že sme v práve je základom deštruktívneho konfliktu. Podstatou konštruktívneho prístupu je pozrieť sa na to ako na situáciu, kde majú dvaja alebo viac ľudí problém, ktorý treba vyriešiť. Odstúpiť od toho a akoby sa na to pozrieť z diaľky. To mi dá možnosť byť s niekým a akceptovať to, že to má inak ako ja a je to OK, môžeme sa o tom baviť.

Zhrňme si na záver pointu: Môže hádka či konflikt niečo pozitívne vyriešiť? Ak áno, za akých podmienok?

Konflikt je nevyhnutný a dôležitý na to, aby sa veci prečisťovali a vyjasňovali. Podmienkou konštruktívneho konfliktu je obojstranný záujem o jeho vyriešenie, ochota a schopnosť byť s niekým v konflikte, otvorenosť v komunikácií, aktívne počúvanie zúčastnených, schopnosť vnímať svoje potreby a aj potreby toho druhého, vedieť pomenovať svoje prežívanie a potreby.

Zuzi, ďakujem za dnešné rady a teším sa nabudúce.